od Stanley » 10.5.2017 17:29:02
Esoris, palác Úsvitu
Rozdelenie s Jinnom mi nerobilo nejako obzvlášť problém, i keď jemu sa to to viditeľne nepozdávalo. Neviem čoho sa obával. Očividne zabúda, že už niesom ten malý youngling a viem sa o seba postrať. Tiež som sa sitce čudoval, prečo nás chcú rozdeliť ale napadlo ma, že keďže nás viedli do izieb ubytovať, je možné že podla ich zvyku určujú kvalitu ubytovania podľa spoločenského statusu, čo mal samozrejme majster vyšší, tým pádom si zaslúži majster asi apartmán dokým ja sa možno budem musieť pomknúť v (relatívne na tieto pomeri) skromnejšej izbe. Alebo možno bolo za tým niečo iné, neviem, no každopádne si užiť trocha súkromia bodne, nakoľko zväčša, na doterajších misiách bolo súkromie v niektorých prípadoch luxus samo osebe.
A keď už hovoríme o luxuse... keď som bol ale konečne ubytovaný do svojej izby, dosiahlo slovíčko "luxus" úplne iný level. V prvom rade, nejednalo sa o izbu, ako som z praxe čakal a ako som bežne zvyknutý... jednalo sa o skutočný apartmán! Toľko izieb sme nemali ani u nás doma, keď som býval u rodičov, a poviem vám nežili sme si zle. A to samozrejme nehovorím o prepychu. Niečo také som doslovne nikdy nevidel, možno len na holonete na videach či fotogalériach dizajnérskych štúdii. A to nehovoriac o tých pochutinách čo ma čakali na izbe. Vo vačšine prípadov som ani dané jedlo nepoznal lebo pre mňa osobne, po jedlách na Enkláve, bola táto "palácová" kuchyňa exotická a samozrejme veľmi chutná.
Po ochutnaní rôznych jedál, ktoré som mal pripravené, som sa hodil na posteľ a užil som si trocha relaxu a oddychu.
Tak možno to na tejto diplomatickej misii predsa len nebude taká nuda. Aspoň sa zrelaxujem, zregenerujem a okamžite si pôjdem poobzerať tento palác, neďaleké mesto a samozrejme spoznať nových ľudí....Fuh kebyže tu mam Ninu, Roba a Danna... tu by sme vedeli robiť ine večierky.
- Piatý deň v paláci Úsvitu -
Neubehol deň, kedy by som sa tu na Esoris neprebudil do nádherneho slnečného rána. Videl som veľa nádhernych východov slnka na viacerich planétach, ale tieto rána boli určite jedny z najkrajších rán aké som videl. Mračná, či dážď som zatiaľ nezažil na tejto planéte a keďže ma fascinuje aj búrkovité počasie, očakával som nádherný výhľad z mojej terasi aj za upršaného, búrkovitého počasia.
Každopádne, na prebudenie v takýchto prepychových priestoroch a na královské služobníctvo si môže len málo kto sťažovať. A aj napriek tomu som mal čudný pocit z tohto miesta.
Naše úlohy pomaly naberali správny smer, i keď bolo zjavné že ja som tam bol len ako doprovod, všetko čo sa dialo, dialo sa mimo mňa. Nevadilo by mi to, pokiaľ by som mal možnosť vidieť počas týchto dní aspoň na chvíľku mesto, poprechádzať sa po paláci, či v záhradách alebo nadviazať konverzáciu s niekym iným ako bol môj majster. V podstate, aspoň z časti zrealizovať to, čo som plánoval. Presne tak, prežil som tu 5 dní a nikto sa somnou do reči ani nedal. Služobníctvo celý čas hľadelo do zeme a z daleka ma obchádzalo a ignorovalo, s výnimkou, keď som niečo potreboval. Vtedy sa dalo okamžite do akcie a poskytlo mi všetko o čo som žiadal. Poviem vám, čudná atmosféra. Čím ďalej som tu bol, o to viac som mal pocit, že možno celý tento prepych je iba maska, ktorá má možno niečo zakryť.
I keď tých 5 dní bola viac-menej nuda a moc k úžitku pre mňa či môj trening nemali, dnes sme mali konečne naplánovanú vychádzku. Nevedel som kam, ani som sa o to nejako zvlášť nezaujímal, bol som rád že konečne vypadneme niekam, i keď zase len pod dohľadom ale aj tak to bola prijmna zmena.
Nasadli sme do vznášadla a vyrazili sme.
Esoris, prales nekonečnej zelene
I keď ma z prvu nejako nezaujímalo kam pôjdeme, šli sme opačným smerom, než je mesto čiže som zase len nemal nič z kultúry tejto planéty. Leteli sme naprieč zábavnými a hospodárskymi komplexmi.
Dúfam že cestou naspäť navštívime tie zábavné oblasti, nech mám aspoň nejaky zážitok z tohto šutru.
A v tej chvíli som mal pred sebou niečo neuveriteľné. Kam som len dovidel, samá zeleň a poviem vám nebol to pohľad na zahodenie a to aj napriek tomu že som vyrastal na Dantooine, čo je tiež krajina s nádhernou prírodou.
Pozorne som počúval čo mi sprievodca hovoril.
Nádhera.
Nedalo sa nevšimnúť si ten jeho záujem hovoriť o jeho krajine. Je zatial prvá info a možno jediná na ktorú je ľud právom hrdý.
Blahoslavený? To znie ako nejaká prezívka samozvaného diktátora, i keď spolu s tými artefaktmi ktoré tu skúmal to asi nepasuje.
Prejavil som záujem dozvedieť sa viac, keďže som o histórii Esoris nevedel takmer nič a už ma to po piatich dňoch aj celkom štvalo. Musel som k tomu pristúpiť samozrejme opatrne, keďže je možne že sa spýtam na niečo, čo je pre Esorijčana samozrejmosťou vedieť. Nechcel som ho ničím uraziť. Pokračoval som teda zdvorilo.
Ospravedlňujem sa za svoju nevedomosť. Nemal som žiaľ nikde možnosť sa dozvedieť viac o historii vášho ľudu a po piatich dňoch ste jediný kto ku mne prehovoril viac, ako jednu vetu. Povedzte mi prosím, kto je ten Blahoslavený, čo pre váš ľud znamená? A čo presnejšie tu skúmal?
Keď Egypťania dokázali postaviť pyramídy bez strojov, ty minimalne dokáže postaviť svoj biznis bez výhovoriek!