Prihláška Jack Smith

Zde vytvořte svou přihlášku pro vstup do daného období.

Moderátor: Moderátoři

Zamčeno
Uživatelský avatar
Rajsik
Učedník
Učedník
Příspěvky: 24
Registrován: 10.2.2012 19:48:25

Prihláška Jack Smith

Příspěvek od Rajsik »

Jack Smith

Titul:
Padawan

Rasa:
Člověk

Obdobie:
1020 BBY

Planeta narození:
Coruscant

Životopis postavy:
Jack sa narodil ako prvorodené dieťa. Bol to taký maličký maznáčik svojich rodičov, ktorý už dávno túžili po dieťati a to prianie sa im nakoniec teda aj šťastlivo podarilo. Jack si ani nemohol lepšie vybrať kam sa môže teda narodiť.
Jeho rodičia mali taký malý obchodík s potravinami a keďže jedlo bolo vždy centrom záujmu o živobytie nemali teda nikdy problém. Pár rokov sa síce jeho rodičia s nim natrápili to treba zdôrazniť, pretože už ako maličký bol strašne neposedný a všetko sa zhoršilo keď sa naučil chodiť. Bol k nezastaveniu.
Ale keď povyrástol už ho mohli zo sebou aj brať do obchodu aby ho mali lepšie na očiach. Vždy ho posadili na pult vedľa pokladne aby mohol Jack tými svojimi veľkými, zvedavými očami pozorovať ľudí. A teda na to, že bol dieťa bol aj celkom odvážny. Pretože k nim do obchodu nechodili len ľudia a Jackovi sa vždy podarilo z úst dostať nejakú hlášku na neobvyklý vzhľad návštevníka. Ale tak bol dieťa a preto sa všetci nakupujúci vždy len nad ním pousmiali a šli si po svojom. Potom mal aj obdobie keď si na ceduľku napísal ,, Najviac sladkostí vyhráva.“ Síce to bolo tak naškrabané, že to nikto neprečítal, ale snaha tu bola.
Jack vždy pred večerom zobral tašku s jedlom, ktorú mu rodičia nachystali a cupital domov. Sem tam museli mať otvorené do noci a obchod zase tak ďaleko od domu nebol, bolo to len na skok. A na viac vždy prechádzal okolo takej obrovskej budovy, ktorá ho vždy zaujala na toľko, že sa zastavil a hodnú chvíľu sa na ňu díval. No nikdy nevedel prečo.
Až jeden deň keď sa vracal domov tomu pokušeniu neodolal a namiesto smer domov sa vybral do tej budovy. Vo vnútri našiel len ľudí s dlhých plášťoch a také maličké dieťa sa tam ľahko všuplo do niektorej z miestností. Zbadal tak rovnako staré deti, ktoré držali v ruke niečo svietiace a odrážali svetielka. Zdalo sa mu to ako príjemná zábavka a tak si od jedného z detí vyprosil na chvíľku tú svietiacu vec. Na to sa začal hrať a snažil sa odrážať tie svetielka. Sem tam sa mu to aj podarilo no vždy keď dostal zásah tak sa do toho vložil aj viac. Dokonca aj zabudol, že má ísť domov. Po nejakej chvíle do miestnosti vstúpila nejaká vysoká postava. Túto postavu si spočiatku nevšimol a preto ďalej pokračoval. No po chvíli mu to došlo, že asi tu nemá čo hľadať a preto milo vrátil tú hračku dieťaťu, od ktorého si ju vyprosil, zobral si svoju tašku s jedlom a odcupkal pomedzi nohy tej postavy rovno domov.
Ešte ten večer, síce o tom Jack nevedel, ale rovnaká postava ich navštívila doma. Jack si asi predsa len takou tou nevinnou malo hrou získal pozornosť niekoho, kto cítil, že sa v ňom skrýva niečo viac než len nevinné dieťa. Na ponuku, ktorú ten večer dostali nakoniec prikývli. Síce im trhalo srdce, že možno svoje malé klbko lásky už nikdy neuvidia, ale vždy mali na mysli jeho dobro. Chceli aby žil pre spravodlivosť a chránil každého.
Preto na druhý deň Jackova cesta nemierila do obchodu, ale do tej obrovskej budovy. Síce vtedy netušil prečo nemôže byť so svojimi rodičmi no jeho smútok za nimi nahradila zábavky, teda tréning. Spočiatku to boli len nevinné hry, ktoré sa časom stupňovali ako on rástol. No čím viac rokov mal tým dospieval no tá hravosť a neposednosť mu ostávala naďalej. Čo sa týkalo povinností tak tie nejako nemusel a pri nich sa tváril ako lenivec, ktorý nemôže nič robiť. No keď prišlo na slovo tréning bol schopný vyskočiť z postele a trénovať až do noci. Strašne ho fascinovalo čo len svojou mysľou dokáže a keď držal v rukách svetelný meč, pripadal si výnimočným. Začo sem tam bol aj vykričaný, ale stále bol na seba trošku hrdý.
Keď už bol dosť veľký sem tam sa, pod zámienkou obedu, vytratil z chrámu a šiel navštíviť obchodík svojich rodičov. Nebolo to ďaleko a nechcel ich stratiť, za tie roky mu chýbali a hoci to v sebe musel veľmi skrývať aj oni jemu. Takto aspoň raz začas im mohol ukázať, že je živý, zdravý a spokojný s tým čo sa z neho stáva.
Ako postupne pomaličky dospieval tak k jeho hravosti a záujmu o tréning sa postupne pridávala aj jemne zdravá arogancia a trocha ne disciplíny, ktorú vždy argumentoval svojím vekom. Tvrdil, že jeho duša je ako strieborná čepeľ jeho meča, čistá a nepoškvrnená. No a ten zvyšok je čepeľ, ktorá uchopuje jeho nevinnú dušu. Lenže tréning jeho túžbu neuspokojil navždy a preto každým dňom podrýval mistra nech ho zoberie na nejakú misiu, že ho chce bojovať. No vždy ho odpálkoval až na jeden deň, bolo to tesne po jeho 15. Narodeninách. Ako taký malý darček k narodeninám a aby konečne umlčal Jackove otázky ho mistr zobral na takú malú planétu zvanú Navik. Vedel, že sa tam nič nestane a preto ho tam zobral a tým chcel ukončiť jeho sekírovanie, ktoré mu asi liezlo na nervy.
Keď tak obhliadali okolie zbadal Jack dve postavy, ktoré smerovali oproti nim. Zahalené v dlhých plášťoch. V momente ho zamrazilo až v kostiach a dych sa mu zrýchlil a to ani netušil prečo. Netušil kto sú to, ale vedel, že nič dobré. Nedbal na upozornenia. Tá nenávisť, ktorá sa od nich odrážala bola obrovská až ovplyvňovala aj jeho. A bez zdržovania vytasil meč a zaútočil v pravú chvíľu, pretože druhá stranu mala očividne v úmysle to isté. Jackova arogancia nemala hraníc a myslel si, že to nebude žiaden problém. Trénoval predsa dlhé roky, no opak bol pravdou. Hoc dokázal chvíľu odolávať útoku prvého neznámeho ocitol sa na zemi úplne vyčerpaný. Pomaly sa mu zatvárali oči a posledné čo videl bolo svetlo červeného meča a svojho mistra ako nad ním stojí.
Na to sa na druhý deň prebral v chráme. Keď videl svojho mistra nepotreboval slová. Túžil potom aby ho vyhrešil alebo potrestal no on neurobil nič a to bolo pre neho ešte väčším trestom. Ten deň si zapamätal presne, pretože vtedy dostal príučku toho, že nie je neporaziteľný a, že sa má držať na uzde. Vedel, že sklamal nie len seba, ale aj každého koho poznal. Od toho dňa sa správal k mistrovi úctivo pretože cítil, že mu dlží to, že ho zachránil. Odvtedy sa dosť zmenil a začal byť tichším ako predtým. Hlavne čo sa týkalo jeho minulosti, no k cudzím osobám sa nesprával veľmi prívetivo. No nech to bolo pre neho akokoľvek silná rana do života stále sa objavujú chvíle kedy ten starý Jack výjde na povrch a znova je tým hravým a neposedným chlapcom.

Barva čepele:
Strieborná

Světelný meč:
Jeden jednočepelový meč

Styl boje se světelným mečem:
Soresu, Ataru

Schopnosti:
Bojová predvídavosť, Telekyneza, Zrýchlenie, Skok

Schopnosti jako rytíř Jedi
Ochrana, Ovplyvnenie, Zneviditeľnenie, Liečenie, Elektrický rozsudok

Vzhled, poznámky:
Jack je dosť vysokej postavy na čo si aj zvykol a už teraz mu vadí keď je niekto od neho vyšší. Cíti sa potom menej cenný. Tak isto má aj dosť dlhé prsty čo si väčšinou ani nevšíma, len z počutia ostatných keď si ho obzerajú. A strašne rád nosí dlhé plášte už od malička keď videl ostatných ako vznešene v nich vyzerali. Vlasy ma čiernej farby, po otcovia a na počudovanie ma jasno modré oči, tie zdedil po matke.

Rozsah znalostí o SW:
Stará aj nová trilógia

Kontakt:
ICQ : 265-788-473

Uživatelský avatar
Lan Mandragoran
Učedník
Učedník
Příspěvky: 260
Registrován: 22.9.2009 12:45:08
Bydliště: Střední čechy

Re: Prihláška Jack Smith

Příspěvek od Lan Mandragoran »

Měl by jsem takovou menší výhradu k tomu životopisu, a to jest malý problém že jsi zabloudil do chrámu Jedi kde jsi si hrál se svítící hračkou :D

Chrám byl hlídaný a proto by do něj nepustili samotné dítě.
A jesltiže jsi vyrůstal na Corsuscantu pak by na tvé spojení se silou přišli při rutinních testech,
ne až přijdeš do chrámu kde sebereš dítěti hračku, kterou pochybuji že by youngling dal z ruky :)
zkus to trochu pozměnit, jinak snad dobrý

Elinor Yall

Re: Prihláška Jack Smith

Příspěvek od Elinor Yall »

Vzhledem k intenzivní komunikaci probíhající na jiných kanálech oficiálně vznáším nárok na přihlášku, v průběhu dneska/zítřka zakládám výcvik.

A OFICIÁLNĚ VYHLAŠUJU STOP STAV, další hráče už skutečně neberu.
Už takhle si začínám připadat kapku revanovitě.

Zamčeno

Zpět na „Nové Sithské Války a Pád Republiky“